Melatonín a neurodegeneratívne ochorenia - aké sú súvislosti?
Ochorenia nervovej sústavy vzbudzujú veľký strach. Nikto predsa nechce stratiť kontrolu nad svojím telom alebo mysľou. Preto sa oplatí dbať na to, aby náš každodenný život napomáhal neuroprotektívnym opatreniam, aby organizmus dokázal primerane chrániť nervový systém pred hrozbami. A to je úloha, ktorú treba realizovať čo najskôr. K neuroprotekcii pristupujeme ako k poisteniu - opatrenia zavádzame aj vtedy, keď ešte netušíme riziko. Jedným z kľúčových prvkov neuroprotekcie je zdravý spánok a zaň zodpovedný melatonín. Ochranný účinok melatonínu proti neurodegeneratívnym ochoreniam bol popísaný v mnohých vedeckých publikáciách, čo je dôležitý aspekt tohto hormónu. Z tohto článku sa dozviete, akú úlohu zohráva melatonín pri ochrane mozgu pred poškodením. Prečítajte si ho až do konca!
- Melatonín má vďaka svojmu antioxidačnému pôsobeniu neuroprotektívny účinok
- Výsledky výskumu
- Nebezpečenstvo nedostatku melatonínu
- Zhrnutie
Melatonín má vďaka svojmu antioxidačnému pôsobeniu neuroprotektívny účinok
Zaneuroprotektívny účinok melatonínu vďačíme najmä jeho silným antioxidačným vlastnostiam. Voľné radikály v nadmernom množstve môžu patologicky poškodiť mnohé štruktúry nachádzajúce sa v mozgu vrátane bielkovín, lipidov, DNA atď. Melatonín tomu zabraňuje viacerými spôsobmi, a to tak priamym pôsobením na voľné radikály, ako aj stimuláciou našich endogénnych antioxidantov, aby pracovali s vyššou účinnosťou. Optimálna produkcia melatonínu je jedným z faktorov, ktoré udržiavajú oxidačný stres v zdravom rámci.
Vďaka svojim antioxidačným a neuroprotektívnym vlastnostiam má melatonín terapeutický potenciál pri neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba a amyotrofická laterálna skleróza.
Melatonín má aj protizápalové účinky. Melatonín znižuje deštrukciu tkanív počas zápalových reakcií viacerými spôsobmi. Zo štúdií vieme, že znižuje uvoľňovanie rôznych prozápalových cytokínov, napríklad interleukínov a TNF-alfa.
Výsledky výskumu
V súvislosti s ochranou mozgu sa uskutočnilo mnoho štúdií s melatonínom, najmä predklinických na zvieratách, ale nielen na nich. Mnohé z týchto experimentov sa zaoberali účinkami na cievnu mozgovú príhodu.
Podávanie melatonínu po experimentálnej cievnej mozgovej príhode u zvierat znižuje objem infarktu, čo bolo možné pozorovať v sivej aj bielej hmote. Melatonín znížil zápalovú reakciu, tvorbu edému mozgu a priepustnosť hematoencefalickej bariéry.
V inej štúdii sa zistilo, že melatonín zlepšil prežívanie neurónov a zvýšil neurogenézu, dokonca aj keď sa aplikoval deň po mozgovej príhode. Okrem toho sa po podaní melatonínu preukázalo zlepšenie motoriky aj správania.
V literatúre je tiež značné množstvo informácií o vplyve účinnosti denných rytmov (a teda aj rytmu vylučovania melatonínu) tehotných matiek na neurologický vývoj plodov. Melatonín ľahko prechádza nielen cez hematoencefalickú bariéru, ale aj cez placentárnu bariéru. Matky odovzdávajú melatonín svojim deťom aj so svojím mliekom a koncentrácia melatonínu v materskom mlieku závisí od dennej doby, kedy sa toto mlieko tvorí. Kŕmenie materským mliekom tak môže mať lepší vplyv na nočný spánok dieťaťa a poskytovať ďalší neuroprotektívny faktor.
Neuroprotektívny účinok melatonínu na mozog detí je predmetom výskumu zameraného na hľadanie účinného prostriedku na zníženie rizika neurologických porúch u predčasne narodených detí. Melatonín sa zdá byť atraktívnym kandidátom vzhľadom na jeho zodpovedajúci profil mechanizmov účinku a vynikajúci bezpečnostný profil.
Nebezpečenstvo nedostatku melatonínu
Abnormality vo fyziológii melatonínu spojené s poruchami spánku, najmä nedostatok spánku alebo jeho nízka kvalita, ohrozujú integritu mozgu, presnejšie integritu hipokampu, čo vedie k poruchám kognitívnych funkcií a prispieva k rozvoju porúch nálady.
Príliš nízka produkcia melatonínu môže mať za následok predĺženie trvania spánku a pokazenie pomeru jednotlivých fáz spánku (nREM a REM). To má za následok horšiu regeneráciu a zníženú kvalitu života - zvýšenú dennú ospalosť a únavu, zhoršené kognitívne funkcie, viac stresu atď.
Na nedostatok melatonínu sú obzvlášť citliví starší ľudia, rovnako ako na vznik neurodegeneratívnych ochorení. Priemerná hladina melatonínu sa s vekom znižuje, čo jednoznačne koreluje so zvýšeným rizikom porúch spánku. Súvislosť možno pozorovať aj práve medzi hladinou dostupného melatonínu a rizikom neurodegenerácie. Dopĺňanie hladiny melatonínu u seniorov má mnoho výhod, a to z hľadiska lepšieho spánku aj lepšej ochrany mozgu. V mnohých prípadoch môže byť doplnenie aj malého množstva melatonínu veľmi užitočné.
Zhrnutie
Zdravý spánok a sprievodný melatonín sú mimoriadne dôležité neuroprotektívne faktory. Každý človek, ktorý dbá o svoje zdravie, musí dbať na to, aby mu nechýbali. V opačnom prípade sa zvyšuje riziko mnohých zdravotných porúch vrátane neurodegeneratívnych porúch a celkového zhoršenia funkcie mozgu.
Zdroje:
⮜ Predchádzajúci článok
Kreatín - vlastnosti, účinky, dávkovanie
Ďalší článok ⮞