Kyselina listová a homocysteín - aké dávky užívať?

Kyselina listová je dôležitým faktorom pre účinný metabolizmus homocysteínu. Zabezpečuje, aby sa homocysteín neustále recykloval a nehromadil sa do toxických koncentrácií. Existuje však viac faktorov, ktoré ovplyvňujú účinnosť kyseliny listovej. Z tohto dôvodu obsahujú výživové doplnky znižujúce hladinu homocysteínu aj iné zložky ako len kyselinu listovú.
Z tohto článku sa dozviete, ako kyselina listová ovplyvňuje homocysteín, aké dávky používať a na čo ďalšie si dať pozor, keď ho chcete znížiť. Čítajte až do konca!
- Ako kyselina listová znižuje homocysteín?
- Dávky kyseliny listovej na zníženie hladiny homocysteínu
- Akú formu kyseliny listovej si vybrať?
- Mutácia génu MTHFR vs. kyselina listová a homocysteín
- Závislosť kyseliny listovej od vitamínu B12
- Zhrnutie
Ako kyselina listová znižuje homocysteín?
Existuje niekoľko ciest metabolizmu homocysteínu, pričom najvýznamnejšia je cesta závislá od kyseliny listovej.
Kyselina listová metabolizuje homocysteín cestou remetylácie.
V procese remetylácie možno povedať, že homocysteín sa recykluje. Obnovením metylovej skupiny sa mení na metionín a môže pokračovať vo svojom životnom cykle v metionínovom cykle. V tomto metionínovom cykle sa mení na S-adenozylmetionín (SAMe), ten na S-adenozylhomocysteín (SAH) a opäť na homocysteín.
Remetylácia homocysteínu môže prebiehať za účasti dvoch rôznych enzýmov:
- metionín syntázy,
- betaín-homocysteín metyltransferázy.
V prvom prípade je donorom metylovej skupiny metylovaná kyselina listová (5-metyltetrahydrofolát, 5-MTHF) a táto reakcia je najzaujímavejšia. Druhý enzým vytvára alternatívnu cestu, nezávislú od kyseliny listovej, pri ktorej metylové skupiny poskytuje trimetylglycín (TMG), nazývaný aj betaín.
Existuje ďalšia alternatívna metabolická cesta nazývaná transsulfurácia homocysteínu, ktorá je závislá od vitamínu B6.
Sú ostatné cesty metabolizmu homocysteínu nedostatočné, alebo chýba metylfolát?
Priamym dôsledkom narušenej syntézy tohto 5-MTHF, či už v dôsledku nedostatku kyseliny listovej alebo defektu v géne MTHFR, je znížená syntéza metionínu. To vedie k tomu, že homocysteín určený na remetyláciu sa presmeruje na transsulfuráciu. Táto dráha však nie je schopná vyrovnať sa s dodatočným homocysteínom z dvoch dôvodov:
- po prvé, znížená syntéza metionínu vedie k zníženým intracelulárnym koncentráciám SAMe;
- po druhé, neprítomnosť 5-MTHF umožní plnú aktivitu GNMT, čím sa ďalej zníži koncentrácia SAMe a zvýši sa syntéza homocysteínu ako vedľajšieho produktu metylácie glycínu.
Transsulfurácia sa tak stáva neúčinnou v dôsledku zvýšeného zaťaženia homocysteínom v kombinácii s koncentráciami SAMe príliš nízkymi na aktiváciu syntézy cystationínu (počiatočná transsulfurácia). V dôsledku toho sa homocysteín hromadí v bunke a následne sa vylučuje do krvi, čo spôsobuje hyperhomocysteinémiu.
Dávky kyseliny listovej na zníženie hladiny homocysteínu
Štandardná dávka je 400 mcg denne, čo je 200 % odporúčanej hodnoty príjmu pre dospelých. V prípadoch, keď sú hladiny homocysteínu naozaj vysoké alebo je znižovanie homocysteínu veľmi rezistentné, lekári niekedy odporúčajú oveľa vyššie, terapeutické dávky kyseliny listovej. Často je to 5 mg denne, čo je 12,5-násobok štandardnej dávky, ktorá pokrýva dennú potrebu na 2500 %.
Akú formu kyseliny listovej si vybrať?
Vitamín B9 často označujeme ako kyselinu listovú, ale v skutočnosti úlohu tohto vitamínu plní niekoľko látok súhrnne nazývaných foláty. V doplnkoch stravy sa vyskytujú 3 formy vitamínu B9:
- kyselina pteroylmonoglutámová;
- L-metylfolát;
- 5-metyltetrahydrofolátová glukozamínová soľ.
Prvá forma je bežná, syntetická kyselina listová. Ďalšie dve sú už aktívny, metylovaný folát. V zásade je výber aktívnej formy univerzálnejší a jednoducho lepší.
V čom spočíva výhoda metylovaného folátu oproti bežnej kyseline listovej?
Kyselina listová sa nedá použiť okamžite. Keď sa dostane do nášho systému, musí najprv prejsť procesmi, ktoré ju aktivujú. Nakoniec sa musí premeniť na formu 5-MTHF, t. j. aktívny metylfolát.
Výberom formy 2 alebo 3 z už citovaného zoznamu získame metylfolát prakticky pripravený na činnosť. Prečo je to dôležité? Pretože okamžitým použitím formy pripravenej na použitie sa vyhneme situácii, keď by nejaké vnútorné obmedzenie mohlo inhibovať účinnosť procesu metylácie kyseliny listovej.
Mutácia génu MTHFR vs. kyselina listová a homocysteín
V prípade vitamínu B9 je riziko vnútorných obmedzení a úzkych miest pomerne vysoké. Problémom je veľmi vysoký výskyt mutácií v géne MTHFR. V kaukazskej populácii môže mať až 50 % ľudí heterozygotnú (miernejšiu) formu takejto mutácie. Mutácia MTHFR znižuje aktivitu enzýmu, ktorý sa podieľa na poslednom kroku syntézy 5-MTHF, aktívnej formy folátu. Je teda vidieť, že mnohým ľuďom môže prospieť, ak si namiesto najlacnejšej syntetickej kyseliny listovej vyberú metylovanú formu vitamínu B9.
Polymorfizmus MTHFR (metyléntetrahydrofolát reduktáza) C677T sa spája s rôznymi ochoreniami: cievnymi, rakovinovými, neurologickými, cukrovkou, psoriázou atď. Homozygotná mutácia MTHFR C677T je variantom, ktorý najsilnejšie ovplyvňuje akumuláciu homocysteínu a má klinický význam.
Závislosť kyseliny listovej od vitamínu B12
Niekedy sa stáva, že s génom MTHFR je všetko v poriadku, zabezpečujeme dostatočné množstvo kyseliny listovej zo stravy alebo doplnkov stravy, a napriek tomu homocysteín zostáva vysoký a pociťujeme príznaky nedostatku kyseliny listovej. Takýto stav označujeme ako funkčný nedostatok kyseliny listovej. Potom, napriek dobrému prísunu vitamínu B9, môžu vzniknúť problémy z nedostatku vitamínu B12.
Bez dostatočnej dostupnosti metylkobalamínu, teda tohto aktívneho vitamínu B12, sa kyselina listová aj tak nedá využiť na remetyláciu homocysteínu. Metylkobalamín je tu nevyhnutným kofaktorom. Pri jeho nedostatku sa metylfolát (5-MTHF) hromadí v tele a napriek jeho značnému prísunu sa nedá remetylovať.
Je to dôležité, pretože nedostatok vitamínu B12 sa vo všeobecnosti vyvíja oveľa ľahšie ako nedostatok kyseliny listovej. K nedostatku vitamínu B12 prispieva mnoho faktorov vrátane:
- nízky prísun zo stravy (napr. pri používaní rastlinnej stravy),
- vysoký vek,
- užívanie niektorých liekov (napr. inhibítorov protónovej pumpy, metformínu, antikoncepcie),
- poruchy trávenia a vstrebávania.
Hoci teoreticky zohráva najdôležitejšiu úlohu pri riadení folátového a metionínového cyklu práve kyselina listová, v praxi sa na túto tému treba pozerať zo širšieho hľadiska a venovať pozornosť aj ostatným vitamínom skupiny B.
Zhrnutie
Kyselina listová je najdôležitejším prvkom pri kontrole koncentrácie homocysteínu, ale nemožno sa uzavrieť len do nej. Pre správne fungovanie kyseliny listovej v organizme je potrebné postarať sa aj o niekoľko ďalších vecí, napríklad o prísun vitamínu B12. Zabezpečením dostatočného príjmu vitamínov skupiny B a pravidelnou kontrolou hladiny homocysteínu máme možnosť postarať sa o kardiovaskulárny a nervový systém znížením rizika ich ochorení.
Zdroje:

Adaptogény a imunitný systém - aké sú súvislosti?
